História regiónu

Územie dnešného Dolného Zemplína bolo pre svoju priaznivú polohu a surovinové zdroje vyhľadávané a osídľované od paleolitu po stredovek. Dejiny významne ovplyvnila prítomnosť Keltov a neskôr obdobie rímskych vplyvov. Archeologické výskumy potvrdili zakladanie sídlisk v tomto území i v dobe sťahovania národov v 6. storočí Slovanmi. Nedostatok písomných správ z obdobia ranného feudalizmu nahrádzajú archeologické nálezy v 9. - 11. storočí v lokalite Michalovce – Hrádok, ako i nález základov najstaršej architektúry územia na terajšom Kostolnom námestí v Michalovciach.

Ako územnosprávny celok sa Zemplín formoval už od prvej polovice 11. storočia. Zemplínsky hrad, Blatný potok, mestečko Zemplín, Nové Mesto pod Šiatrom a Michalovce sa stali centrom územia Dolného Zemplína. Vďaka tomu, že región leží pri hraniciach s Ukrajinou a Maďarskom sa stal regiónom rôznych kultúr a tradícií. Hlavným zdrojom obživy obyvateľov tohto regiónu bolo poľnohospodárstvo. Pestovali sa tu náročnejšie plodiny, v tokajskej oblasti sa pestoval vinič. Remeselná výroba sa v tomto regióne začala rozvíjať až v neskoršom období. Začali sa rozširovať remeslá ako hrnčiarstvo, korytárstvo, košikárstvo. Vytvárali sa cechy: hrubo-súkennícky, mäsiarsky, kožušnícky, čižmársky a debnársky. V mestách sa usporadúvali tradičné trhy a jarmoky.